Únor 2013

Part 3 Keby som mala čarovný prútik

28. února 2013 v 0:45 | Leannka
ahhhhhhhhhhhhhhhhhhhhh

Zobudila som sa na chodníku za rohom toho prekliateho miesta. Ležala som nahá, na nohách čižmy a prikrytá kabátom. Šaty mi asi v tom drogovom šialenstve roztrhal. Cítila som sa taká prázdna. Akoby som v tej izbe nenechala len šaty, ale aj všetko, čo bolo kedysi mnou. Siahla som do vrecka. Dúfala som, že tam nájdem peniaze. Bolo však prázdne. Zobral mi aj mobil. Ale mne to bolo v podstate jedno. Pretože som nemala energiu na akúkoľvek akciu. Chcela som len zostať ležať na tej tvrdej posteli a zomrieť.
Keby existovali také veci ako čarovný prútik, okamžite by som vymazala všetko čo sa stalo. Aj svoju pamäť. S čarovným prútikom by som nikdy nemusela obetovať dušu, tak ako som to urobila. peniaze by sa sypali po stovkách a svet by bol gombička. Ale takú užitočnú vec ešte nevyrobili a tak tu som. V mraze, sama, bez šiat, bez peňazí, bez duše.

Part 2 Keby som mala čarovný prútik

28. února 2013 v 0:45 | Leannka
Druhá časť pretože mi to stále vyskakovalo, že do 400000 znakov. Naserte si!!!

A potom som prikývla. Chytil ma za ruku a kráčali sme do vedľajšej miestnosti, kde bola recepcia. "Nie, nemôžem!" kričala celá moja duša. Snažila som sa upokojiť, ale panika mi nedovoľovala dýchať. Položila som pohár a bežala k záchodom. Dve minúty hlbokého dýchania a mohla som konečne vyjsť. Recepčná tam už nebola. Podal mi pohár, zobral kľúč a vykročili sme hore.
Až v izbe som si uvedomila, že vôbec neviem čo mám robiť. Vyzliecť sa? Ísť sa osprchovať? Alebo si len ľahnúť na posteľ? Jedinú istotu som držala v ruke. Pohár. Áno, toho sa môžem napiť. Až po dvoch výdatných dúškoch som si zacítiac divnú pachuť uvedomila svoju chybu. Nechala som svoj nápoj s úplne cudzím chlapom, s ktorým si idem ľahnúť za peniaze. A k tomu tá pachuť. Pozrela som sa na neho. Usmieval sa. Veľmi divne.
" Neboj sa. Aj tebe sa to bude páčiť. A ten matroš máš zadarmo."

Snažila som sa ujsť. Dobehla som k dverám, ale on bol rýchlejší. Samozrejme, že ma nenechá utiecť. Ktovie koľko som ho zatiaľ stála. Musím si to odpracovať. Všetko sa okolo mňa krútilo. Nedokázala som premýšlať. Nedokázala som vidieť. Nedokázala som sa brániť. Všetko si pamätám tak bledo akoby to bol len nejasný divoký sen. Sen, ktorý ma mohol stáť život. Miesto toho mi zobral dušu.


Keby som mala čarovný prútik

28. února 2013 v 0:44 | Leannka
Text písaný pod vplyvom hudby, ktorá ma núti zobrať si nejakú tvrdú drogy (nie nedala som si nič proste nie). Keby som mala čarovný prútik je debilná téma zo školy. rozprávanie. Len sa mi to trochu zvrhlo. Toto asi profesorka nečakala.

Za všetko môže Andrea. Keby vtedy nepovedala tú vetu, nestála by som teraz v tomto mraze, sama, iba v topánkach a kabáte. Navyše bez akejkoľvek možnosti dostať sa domov. Keby som mala čarovný prútik, mávla by som a nič z toho by sa nestalo. Ale zatiaľ som ho nekúpila a žiadne "keby" ma nezachráni.
"Lenka stoj! Nechoď tam! Myslíš, že tým niečo dosiahneš? Nezískaš nič, len zničíš samu seba," zakričala za mnou. Ale to nemala. Keby to povedala len trochu inak, asi by som sa otočila a odišla. Takto však napadla tú najhoršiu časť mojej povahy - hrdosť. Rozhodla som sa, že to urobím, takže nič a nikto ma nemôže presvedčiť.
" Ale no tak Lenka! Sú aj iné možnosti."
" Pre mňa už nie. To dobre vieš."
"Ak tam vojdeš, odídem. Ja nechcem mať s niečím takým nič spoločné."
" Fajn, ahoj!" zakričala som späť, otvorila dvere a pomaly vkročila dnu.
Miesto, do ktorého som vstúpila bola neslávne známa diskotéka opradená mnohými historkami o nelegálnej činnosti rôzneho druhu. Nepáčilo sa mi tam, ale na výber som nemala. Potrebovala som peniaze. Kratučké šaty s hlbokým výstrihom odhaľovali viac ako by malo slušné dievča ukázať. Dnes večer som však nechala slušnosť za dverami. Poobzerala som sa okolo seba, vykročila k baru a počkala, kým mi prvá záujemca nekúpi nápoj. Pripili sme si a on na mňa pozrel " tým" pohľadom.
" Pôjdeme hore?"
Vedela som, čo musím urobiť, ale zdá sa, že vo mne predsa len zostal posledný kúsok sebaúcty.
Kričal: " Okamžite si obleč kabát a uteč odtiaľto čo najďalej!"
A ja som mu trpezlivo stále dookola odpovedala ako malému dieťaťu: "Nemôžem, potrebujem peniaze."