Ľudia okolo mňa hovoria. Viem, že by som mala počúvať, ale nemôžem sa odpútať od toho prázdna. V hlave nič nemám. Cítim sa ľahko. Teda nie. Som ľahká a necítim vôbec nič. A predsa žijem viac ako inokedy.
A potom sa odtrhnem. Jednoducho preto, lebo som musela dávať pozor. Vrátila som sa do reality, ale tu sa mi až tak nepáči.
V realite musím premýšľať. V realite musím konať. A vôbec necítim tie krásne pocity ľahkosti. A tie sú predsa to najlepšie v živote.
Ale v našom živote v tejto dobe nemáme čas na čarovné prechádzky v krajine fantázií. A ak sa nájdeme, že snívame s otvorenými očami okamžite sa vrátime do reality nehľadiac na to ako sme sa cítili šťastný v snení.
Nemám rada návrat do reality. Realita je často o toľko horšia, škaredá a smutná. A my ľudia by sme mali byť šťastný. Nešťastie nám berie život.
Tak veľmi sa ukracujeme o život.
...zastavte sa, prosím
Vieš, čo je fuj ? Keď si v realite a aj tak cítiš len prázdno . Škoda, že som tu nebola . Môžem toho o návratoch písať celé slohy .