Srpen 2011

Isabelle - 6.kapitola

10. srpna 2011 v 22:04 | Leannka
Rozhodla som sa pokračovať v písaní poviedky, ktorej 1.kapitolu som zverejnila 19. září 2008.
Čo je fakt dávno. Dostala som sa vtedy po 5. kapitolu. Včera som si na ňu spomenula a dnes som napísala pokračovanie. A kde inde ho zverejniť ako tu.
Predošlé kapitoly


Ach tá jej prekliata ukecanosť, hrdosť a pýcha. Hlupaňa! On sa bál, že ju vystraší zdvihnutím pera a ona naňho vyvalí, že je najmocnejšia čarodejnica. Áno, inteligentka to si vyriešila.

Isabelle si nadávala, pretože bolesť ju zachvátila pri každej pripomienke ich už-pravdepodobne-zničenej svadby. A existovalo len jediné riešenie. Ísť za Mattom a presvedčiť ho, že sa nemá prečo báť.

Mala to premyslené do každučkého detailu, ale odhodlať sa na realizáciu už bolo ťažšie. Nuž vzhľadom k tomu, že zajtra sa už mali stať svojimi to nemohla odložiť.

"Tak do toho!" entuziasticky sa vymotala z prikrývok na posteli, obliekla sa a so žalúdkom z gumy sa premiestnila do tmavej uličky blízko Mattovho domu. Neisto zaklopala na dvere a čakala. A čakala. A čakala. Och ten zbabelec.

Nemôže to nechať a odísť len tak ako by toto nebola vec, ktorá by záchránila jej srdce. Takže sa premiestnila do jeho izby. Čakala všeličo, ale on len sedel, degustoval bagetu a čítal nejakú veľmi starú knihu. Ach, takto on smúti.

"hm-hm. Ahoj Matthew, vidím, že ti chýbam."
Matt pomaly stiahol knihu a neveriacky pozrel sa na tú čarodejnicu, ktorá ho prebodávala pohľadom.
"Dopekla. Ako si sa sem dostala? Čo tu robíš? Ja.."
" Matt? Ukľudni sa. Ja som prišla zachrániť našu svadbu. Spomínaš si? Zajtra sme sa mali stať manželmi." Isabellin hlas vôbec nebol taký pokojný ako si to predstavovala. V skutočnosti ho pretkávala hystéria a zúfalstvo. A to nebolo dobre. Vlastne nič nebolo dobre.

" Prišiel si statočne za mnou. Povedal si niečo o čom si si myslel, že ma vyplaší. A, no, asi sa to obrátilo na druhú stranu. Ale Matt ja ťa ľúbim, počuješ? Ľúbim a nikdy, nikdy ti neublížim. Prosím neboj sa ma. Ja..ja ťa potrebujem" posledné Isabelline slová stratili tú odhodlanú intenzitu. Premkol ju strach. Ten strach čo ťa ovládne, keď situácia vyzerá nie veľmi dobre pre krásnu budúcnosť s milovaným človekom.

Matt zaujato skúmal svoju podlahu príliš dlhý čas. Isabelline oči sa zaliali slzami. Odvrátila sa, ale bola rozhodnutá čakať. Teraz sa ešte nemohla vzdať.

Od ľaku vyskočila, keď na svojom ramene pocítila jeho ruku.
" Nebojím sa, ale bolo to dosť hm.. zvláštne. Všetko je v poriadku. Ja ťa nemôžem stratiť Iss."
" Aj keby si bola zabijacké monštrum." dodal so smiechom.

" Vážne?" odvetila Iss s úsmevom na tvári. Matt zdvihol ruku a utrel tú hlúpu slzu, ktorá na jej prekrásnej tvári už nemala miesto a pobozkal ju rovno na ten neodolatelný úsmev.

" Ale ja nezabíjam. Vieš to?" ustila sa so smiechom, keď sa konečne dokázala nadýchnuť.
" Škoda." odvetil a ďalším bozkom uveznil jej smejúce sa ústa.

" Takže keď už je všetko v poriadku, zajtra je teda svadba a to znamená, že sa musíme doružova vyspať aby sme boli pekní."
" No určite! Dobrú noc láska."
" Dobrú." Naposledy ho pobozkala a odmiestnila sa tentokrát rovno do svojej izby.

Oh Kriste, cítila sa tak úžasne a zároveň nervózne. Zajtra sa skutočne vydáva.

A potom zaspala.

Bude pokračovanie, kedže toto nie je obyčajná romantická rozprávka

Snenie je lepšie

10. srpna 2011 v 10:18 | Leannka
Ľudia okolo mňa hovoria. Viem, že by som mala počúvať, ale nemôžem sa odpútať od toho prázdna. V hlave nič nemám. Cítim sa ľahko. Teda nie. Som ľahká a necítim vôbec nič. A predsa žijem viac ako inokedy.

A potom sa odtrhnem. Jednoducho preto, lebo som musela dávať pozor. Vrátila som sa do reality, ale tu sa mi až tak nepáči.
V realite musím premýšľať. V realite musím konať. A vôbec necítim tie krásne pocity ľahkosti. A tie sú predsa to najlepšie v živote.

Ale v našom živote v tejto dobe nemáme čas na čarovné prechádzky v krajine fantázií. A ak sa nájdeme, že snívame s otvorenými očami okamžite sa vrátime do reality nehľadiac na to ako sme sa cítili šťastný v snení.

Nemám rada návrat do reality. Realita je často o toľko horšia, škaredá a smutná. A my ľudia by sme mali byť šťastný. Nešťastie nám berie život.

Tak veľmi sa ukracujeme o život.

...zastavte sa, prosím

Solutions for my darkness

7. srpna 2011 v 21:09 | Leannka
Našla som riešenie pre problém v tomto článku :

Myslím, že som si pomohla. Paradoxne sama sebe. Každý človek by si mal vedieť vyriešiť svoj problém sám. Viem nie vdy sa to dá

Ja... väčšinu času sa mám rada.
Dokonca som mala dnes skvelý deň hlavne preto, že som sa neustále usmievala ako blbka len z toho ako som sa dobre cítila zo seba.
Nemala som na to dôvod, len som sa párkrát pozrela do zrkadla.
Myslím, že sa milujem.
Moje telo, povahu, schopnosti.
Ale je to vzťah a v každom vzťahu skôr či neskôr nastane kríza, ktorú buď prekonáme alebo nie.
Naskočia pochybnosti, alebo sa vyskytne problém.
Každý máme tieto krízy a je na nás ako ich vyriešime.

Ja sa snažím prekonať to ako sa niekedy cítim. Šakredá, prázdna, neschopná, bezmocná.... Snažím sa tieto pocity vyhnať preč zo svojej hlavy a srdca. Takmer vždy sú nereálne. A trápiť sa pre niečo čo naozaj neexistuje. Nie, to naozaj nepotrebujem.

Ale občas je to také ťažké. Hlavne, keď sa na mňa všetko valí. A ja to všetko nedokážem spracovať tak aby som z toho vyšla bez ujmy.

Ale vždy sa budem snažiť pracovať na svojom vzťahu. Musím inak to neprežijem. Neprežijem to čo mám. Krásny život. A ja viem, že ma čaká krásny život.
Nechcem zmeškať tie príležitosti len preto, že budem na dne. A preto musím zostať hore, aby som na všetko dobre videla. Na svoj život.