Biele obálky časť 1.

11. července 2011 v 18:37 | Leannka




Na elegantnom sklenenom stolíku ho čakala biela obálka. Usmial sa, keď podľa písma spoznal odosielateľa. Trpezlivo, bez náhleniaju otvoril a s nadšením prečítal: "Ahoj zlatko,..."

Kristínku lákala biela obáločka, ktorú videla na kuchynskom stole. Ocko si ju všimol, ani sa jej však nedotkol, iba kráčal ďalej do obývačky.
Kristínka sa pozrela, či sa ocko nevracia a len potom ju vzala do svojich špinavých rúk od chutnej mliečnej čokolády, ktorú dostala za mlčanie o tajomnej tete pred mamou.
Obálka bola zalepená a hoci videla, že sa prezradí ak ju roztrhne, zvíťazila jej zvedavosť.
Malá prváčka pomaly slabikovala tajomné slová.
" A-hoj zla-t-ko! Ten-to list ťa a-si nep-o-te-"
- no v tej chváíli vošiel do kuchyne ocko, vytrhol jej papier z rúk a povedal nahnevaným hlasom:
" Kristínka! Nepovedal som ti, že nemáš brať do rúk cudzie veci? Tu máš lízatko a opováž sa niečo povedať mame!"
Dal jej nové hračky a poslal ju do detskej izby. Kristínka už len videla ako berie do rúk lit a s čudným výrazom na tvári ho číta. V zápätí jej pozornosť zaujalo množstvo hračiek, ktoré jej ocko v poslednom čase kúpil.
Kristínka vtedy nepoznala slovo PODPLÁCANIE.

Vzrušenie rýchlo vystiedal zmätok. List, ktorý našiel v obálke pri dverách sa ako obvykle začínala slovami " Ahoj zlatko!" no neobsahoval tému ako tie predošlé. mal však šťstie, že ho ako prvá neobjavila jeho Iveta, pretože obsah by musel dlho vysvetlovať.
"...Tento list ťa asi nepoteší. Dlho som premýšľala nad naším vzťahom. Existuje len jediné riešenie. Chcem ti ho však povedať do očí. Pamätáš si, kde sme mali prvé rande? Budem ťa čakať 1. mája o šiestej pri Pánne Márii na Západnom cintoríne. Prosím dones si túto obálku. Tvoja Slečne Tajomná"

Pane nežiadam to zadarmo. Niečo za niečo. Kedy ste mal naposledy dámsku spoločnosť? Vidím, že to potrebujete. Vy mne pomôžete, ja pomôžem vám. Túto noc si budete ešte dlho pamätať"
A pamätal. Napokon to, čo žiadala vysoko preplatila.
Škoda, že...

NEBETOVANÉ
Poviedka bola písaná do súťaže " Poviedky o nevere".
Hoci som to napísala v 3 mesačnom predstihu,
prepísať ju do počítača mi trvalo rok.
Takže som to jaksi nestihla :)
A teraz konečne uzrie svetlo sveta.
Prvá časť je taká úvodná.
Pointa bude prezradená v 2.časti,
ktorú zverejním do konca júla.
I promise
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama