!TOTO JE DRUHÁ ČASŤ POVIEDKY!
Prvá časť
Namiesto Slečny Tajomnej našiel Matúš ráno vedľa seba len bielu obálku. Jediná žena, ktorá ho kedy ľúbila už odišla. Obálka voňala tajomnosťou rovnako ako všetky jej veci. Pomaly roztrhol elegantný papier a začítal sa do obsahu úhľadne napísaného listu.
"Ahoj zlatko! Ďakujem ti za úžasne strávenú noc. Si úžasný. Pamätáš si ešte, kde sme mali prvé rande? Budem ťa čakať..."
Na tomto stretnutí ju konečne požiada o ruku.
Z toho prekliateho kusu papiera čo ľudia nazývajú list na rozlúčku nič nepochopil.Aké prekvapenie. Veď to tam aj napísala.
" Všetko pochopíš až na cintoríne. Pohreb je zariadený na Západnom cinoríne 1. mája o 18:00.
Ty len choď za hrobníkom. Stačí mu povedať, že všetko je dokonané. On už vie všetko."
Boli spolu šťastní. Rodinné výlety s deťmi. Včery hrania detskej verzie monopolov. Veľa zábavy. Zaľúbené pohľady. Vášnivé noci. Nechápal a prázdne oči jeho krásnej, ale už mŕtvej manželku mu nechceli nič vysvetliť.
Počasie 1. mája nebolo pohrebné. Májové slnko hrialo na oblohe. Ulice a parky sa hemžili mladými zaľúbenými párikmi šťastnými rodinkami na prechádzke.
Stál nad čerstvým hrobom svojej manželky samovrahyne a vedľa neho sa netrpezlivo obzeral po okolí hrobník žmoliaci v ruke bielu obálku. Aj on takú držal. Jeho srdce bolo zlomené na tisíc kúskov a ešte netušil, že o chvíľu prídu ďalší a črepiny rozdupú na nezlepiteľné kúsky.
Bolo takmer 6 hodín a cintorínsa začal vyprázdňovať. Päť minút pred šiestou prešiel bránou muž v obleku. Kráčal pomaly nesebavedomo. V pravej ruke držal kyticu ruží a bielu obálku, ľavou vo vrecku zvieral malú krabičku. Zamieril k soche Panny Márie.
Na cintorín postupne vchádzali aj ďalší muži. Odlišovali sa krokom, oblečením, výrazom. Všetci však mali jednu vec spoločnú. Každý z nich držal bielu obálku a všetci prichádzali s soche na nižšom kopci. Okolo dvoch pôvodne osamelých mužov zrazu stálo 20 ďalších s rovnkými obálkami. Vládlo ticho a vzduchom sa plavil zmätok. Meno na náhrobnom kameni všetci poznali.
O štvrť na sedem si hrobník odkašľal a prehovoril.
" Páni mám tu odkaz, ktorý vám mám prečítať."
Otvoril obálku a vytiahol list.
"Dobrý večer vážené, aha dámy tu nie sú, takže Vážení páni, vítam Vás na pohrebe Vašej manželky, priateľky, milenky alebo budúcej snúbenky. Túto ženu pozná každý z Vás ako Slečnu Tajomnú. Týmto menom ma nazval môj manžel na našom prvom rande. Slečna Tajomná je krásna, podmanivá a vášnivá žena. To o nej už viete. Na odvrátenej strane jej povahy je však sebeckosť a zbabelosť. Práve zbabelosť ju dohnala k samovražde a tomuto typu odhalenia.
Nebudem Vás strašiť, ak ma budete nenávidieť a preklínať. Ja viem, že si to zaslúžim.
Každý muž s bielou obálkou nejakým spôsobom zmenil môj život. Všetci ste ma niečo naučili a možno aj ja Vás. Ja hlúpa som si však neuvedomila dôsledky. A ta som skončila v tej diere. Sama a nenávidená zlomenými a oklamanými mužmi.
Biela symbolizuje začiatok. Váš začiatok. Začiatok nového a lepšieho života. 6ite život, v ktorom nebudete závislí na Slečne Tajomnej. Vy osamelí si nájdite skutočnú lásku a založte si rodinu - je to úžasná vec. Vy s rodinou, nájdite si čas na svoje deti a nádhernú manželku. Vedzte, že som Vás všetkých ľúbila. aždého inak. Presne tak, ako ste to potrebovali.
Najvyššiu lásku som dala svojmu manželovi. Zradila som ho všk tak veľmi, že teraz nemám právo čakať odpustenie. No pamätaj drahý, rozdala som všetky kúsky svojho tela a života, ale tebe bude navždy patriť moje srdce.
Muži s bielymi obálkami, ŽITE!
Vaša Slečna Tajomná
Leannka
Jar-Leto 2010
pre Poviedky o nevere
Malo to byť o nevere, tak to bolo o nevere.
Ale hlavne o roznych typoch nevery.
Prosím napíšte mi komentár.
Hocičo. Potrebjem len odozvu
Ďakujem