Nikdy som si nemyslekla, že dospejem do bodu, keď nebudem vedieť čo robiť. Keď jediná perspektívna možnosť bude hrať nejakú stupídnu skákačku na internete. Nechcem tu byť, ale zároveň neviem čo mám robiť. Teda viem a to je najväčšia tragédia. Mohla - nie! nie mohla - mala! by som robiť toľko vecí. A nechce sa mi. Neviem sa prinútiť. Mojou jedinou útechou môže byť to, že takto nestrávim celý deň. Mám program, ale bohužiaľ len na večer. A zajtra škola. prečo si neužívam to vytúžené voľno? A jednako si neviem predstaviť, že by som teraz mala byť v škole. Začalo to už včera. Mala som chuť niečo robiť. a začala som. Nevyšlo to podľa predstáv, takže som to nechala tak. ale potom ma prepadla otázka :
Čo budem robiť?!?!? Zachránil ma čas. Bolo totiž už 22:49 a tak som šla spať.
Teraz je však 12:17 a ja neviem čo. Učiť sa alebo ísť von? Alebo oboje? alebo vyrábať venčeky na Venček? Mám variť? Neviem...
Ostáva len dúfať, že niečo v krátkom čase nájdem.
no a tak robím strom šťastia, ktorý mi zaberie veeeeeeeeeeeeeeeeľa času