...you'll need another toy
Keď si stiahnem pesničku počúvam ju stále a miliónkrát. A potom ma nebaví. Možno zlý prístup, ale keď si neviem pomôcť?
Opačný prípad je keď si rovno stiahnem celý album, z ktorého poznám iba jednu pesničku. To si najprv púšťam tú jednu a tie ostatné preskakujem. No a potom sa stane, že zabudnem prepnúť, pustí sa ďalšia a ja zistím, že sa mi páči. A tak si púšťam dve a postupne sa prepracujem ku všetkým. Prvá pesnička upadá do zabudnutia.
Hudba je divný tvor. Situácia, keď si poviem : No toto ja nepočúvam a nikdy nebudem! sa často zvrtá do závislosti k pôvodne neznášanej hudbe. Počúvam hudbu podľa momentálnej nálady, ale niekedy je to práve tá hudba, ktorá určuje náladu.
Najšťastnejšia som keď natrafím na pesničku, ktorú si môžem a viem zaspievať. Duffy najprv pre mňa znamenala nezaspievateľné Mercy a Warwick Avenue. Potom som si stiahla album a objavila nové pesničky. Cože? A ja som ich zaspievala a aj Warwick Avenue.
I´m thinking abouuuut all the thiiiiings I´d like to doooo in my liiiiife
A potom celý deň. V duchu aj nahlas.
I'm a dreeeeeeamer A distant dreeeeeeamer Dreaming far awaaaaaaay from todaaaaaay..