Únor 2011

When I drop you boy

27. února 2011 v 18:51 | Leannka
...you'll need another toy

Keď si stiahnem pesničku počúvam ju stále a miliónkrát. A potom ma nebaví. Možno zlý prístup, ale keď si neviem pomôcť?
Opačný prípad je keď si rovno stiahnem celý album, z ktorého poznám iba jednu pesničku. To si najprv púšťam tú jednu a tie ostatné preskakujem. No a potom sa stane, že zabudnem prepnúť, pustí sa ďalšia a ja zistím, že sa mi páči. A tak si púšťam dve a postupne sa prepracujem ku všetkým. Prvá pesnička upadá do zabudnutia.

Hudba je divný tvor. Situácia, keď si poviem : No toto ja nepočúvam a nikdy nebudem! sa často zvrtá do závislosti k pôvodne neznášanej hudbe. Počúvam hudbu podľa momentálnej nálady, ale niekedy je to práve tá hudba, ktorá určuje náladu.

Najšťastnejšia som keď natrafím na pesničku, ktorú si môžem a viem zaspievať. Duffy najprv pre mňa znamenala nezaspievateľné Mercy a Warwick Avenue. Potom som si stiahla album a objavila nové pesničky. Cože? A ja som ich zaspievala a aj Warwick Avenue.

I´m thinking abouuuut all the thiiiiings I´d like to doooo in my liiiiife

A potom celý deň. V duchu aj nahlas.
I'm a dreeeeeeamer A distant dreeeeeeamer Dreaming far awaaaaaaay from todaaaaaay..

Čo s nimi

26. února 2011 v 21:01 | Leannka
Stráviť hodiny pri nete, len preto aby som presvedčila pár ľudí, že niektoré veci sú inak. Prečo sú všetci takí slepí. Prečo je okolo mňa tak málo ľudí s otvorenými očami. Frustrácia, ktorá ma občas prepadne ma ničí. Myslia si o mne, že som divná, alebo, že sa hrám na vševediacu. Ja neviem všetko. Ani nechcem. Snažím sa žiť. Veľmi často zabudnem na prítomný okamih, zabudnem, že ten jediný je najlepší. Som netrpezlivá. Všetko chcem rýchlo a na druhú stranu som smutná z toho ako letí čas.

I just wanna be happy. Be in present. It is so hard for me to stay in present. My crystal on my neck helps me but I need more. In other way, I think my life is happier than people around me. Because I KNOW! They don´t. I love myself with true and unconditional. When I say to myself "I love you. You are the best human who I´ve ever met" my lips turns up and I feel happiness. That is my way. Unfortunately sometimes it doesn´t work. When somebody hurts me very bad or when I just feel sadness. Sometimes I love to be sad. Cry and cry and feeling, that I am the most unfortunate person in the whole Earth. That is of course really stupid, but what can I do?

Možno by som nemala písať po anglicky. Určite je tam množstvo chýb. To som celá ja. Ale mám anličtinu rada. Ale mojím mother tongue navždy zostane slovenčina, na ktorú som právom hrdá.

Sex je...

26. února 2011 v 18:58 | Leannka
....potrebná a prirodzená činnosť medzi mužom a ženou, ktorý chcú dieťa. A
k sa tieto tri podmienky nesplnia, sex sa stáva zbytočný.

V prirodzenom svete by sa ľudia rovnako ako zvieratá párili iba za účelom počatia. My namiesto toho považujeme za normálne seovať každý deň, užívať antikoncepciu, ktorá ničí organizmus a spôsobuje vážne zdravotné problémy.
Sex, ktorý nevedie k počatiu mylne považujeme za časť lásky. Pritom by to malo byť tak, že z lásky sa rozhodneš vytvoriť zo svojím partnerom nádherného potomka, ktorého naučíte žiť.

Takže ak sa rozhodnete, že chcete dieťa, ľahnite si a z čírej lásky ho spravte. Na iné sex nie je treba!

Predtým, ako sa niekto tieto slová odváži spochybňovať, odporúčam prečítať sériu knižiek Anastasia od Megra. Tam je to vysvatlené viac a lepšie.

P.S Autorka článku sa priznáva, že pokrytecky plánuje oddávať sa sexu bez plánovaného počatia
P.P.S A mimochodom toto nemá nič s kresťanstvom ani inými len dušu mätúcimi "náboženstvami"

Vzdať to?

25. února 2011 v 22:55 | Leannka
Pred troma hodinami som sa chcela vypísať, ale do blogu sa mi nedalo prihlásiť. Zápasila som tvrdo mnohými zbraňami, no nakoniec som sa vzdala a počkala. Teraz toto píšem. Určitá potreba vo mne ešte zostala. Ale chcem písať? Možno chcem ísť spať a snívať.

Písať je zaujímavé. Dávať svoje myšlienky pred seba na monitor alebo papier. Neskôr si to prečítať. Väčšinou sa mi páči čo napíšem. Na niektorých veciach sa smejem. Na veľmi starom blogu som si písala denník. Bolo to skoro pred tromi rokmi, možno viac. Neviem. Najprv som písala, lebo som chcela a bolo to cool. Potom som písala, lebo som sa k tomu zaviazala. A potom vznikali drísty typu : dnes sa nič zaujímavého nestalo. V škole bolo nuda. Doma bola nuda.
Kto by to čítal? Ja po dvoch rokoch. Smiala som sa svojej o dva roky mladšej osobe. Zmenila som sa. Premýšľam inak. Žijem inak. Píšem inak. Život ma naučil mnohým veciam. Životom nazývam seba, ľudí okolo mňa a okolnosti. Vždy keď niečo píšem, bavím sa na predstave, že neskôr budem tie riadky znova čítať. Snažím sa zistiť, či sa budem smiať svojej naivite, alebo budem na seba hrdá. Človek nevie, čo sa mu stane v najbližšej minúte. Tá ďalšia minúta dokáže zmeniť život. Životnú psychológiu a spôsob žitia.

Teraz čítam začiatok článku. Za pár minút usilovného ťukania do klávesnice som sa dostala k filozofii. Od prvej vety až po tieto riadky som sa určitým spôsobom zmenila. Prešla som na menej jednoduché veci. týmto pohľadom na začiatok som stratila niť. Dalšia premrhaná sekunda premýšľním, čo také by som ešte mohla napísať. Keby som to teraz zverejnila a nikdy neupravila, možno by som nenapísala niečo, čo by o pár rokov mohlo zmeniť pomýšľanie na moju mladšiu osobnosť.

Predošlé články som písala štýlom: Čo ma napadne, to napíšem. Je tento iný? Možno o týždeň sa mi bude zdať rovnaký, nezmyselný. A ako budem pokračovať?

Prihlásim sa a začnem písať. Pôjde to samo.
Viem to :)

Lenka, ľúbim tvoju osobnosť.

Keby som bola

22. února 2011 v 23:29 | Leannka
Večer sa má spať. Som unavená ale nie som schopná ani zatvoriť oči. Tancovala som. Moje plié po včerajšom tréningu zostalo na zemi. Tancovala a lietala. Bez alkoholu. Včerajší mi vyprchal a zostala len moja vzletná duša. Duša , za ktorou išlo telo. Ťažkopádnejšie, ale predsa. A potom dopad, skok a dopad. Späť na štart a znova.Zajtra ma čaká biológia. Nie som schopná to napísať lepšie. A predsa viem, že by som mala. Potrebujem z tohto predmetu dobré známky.

just started

22. února 2011 v 18:45 | Leannka
Vedieť anglicky v našej škole očividne nič neznamená. Viem ssa rozprávať aj písať anglicky, no našej misis tíčr je to tri päť a pri jej pohľaade na to vlastne aj zabudnem. píšem rada ke´d sa mi chce. Množstvo blogov o tom vypovedá. Píšem čo chcem a keď chcem často mením tému. Asi preto lebo to nikomu nevadí. Nikto to nečíta. Nepíšem blog aby ho niekto čítal. Píšem lebo chcem. Žiadny design. Len ja.Moje slová..